Grossglockner Hochalpenstrasse

Ten kto rád jazdí autom v kopcoch, určite si tento úsek cesty neskutočne vychutná….a prečo? Lebo je to naozaj do kopca a ešte raz do kopca. Pre zvedavých nadšencov prinášam pár údajov.

photo credits : “angel & marta”

Táto vysokohorská cesta spája dedinku Fusch a Heiligenblut, jej celková dĺžka je približne 48km, maximálne stúpanie na trase je 12%, v jednej odbočke na vyhliadku Edelweisspitze dokonca až 14%, vzhľadom na vysokú nadmorskú výšku je kvôli poveternostným podmienkam cesta od konca októbra do začiatku mája nasledujúceho roku uzatvorená. Našli sa aj takí odvážlivci, ktorí mali chuť si prejsť touto cestou na bicykloch, aj keď som vôbec nerozumel ich počínaniu…..Ja som mal som tú česť vyskúšať si túto parádnu jazdu na mojom vtedy služobnom tátošovi značky KIA ceed

Nielen jazda, ale aj oddych a spoznávanie…

A čo by to bola za vysokohorská cesta, keby na nej neboli početné vyhliadkové parkoviská, na podrobnej mapke, ktorú som dostal spolu s lístkom som ich našiel 11. Každé z miest bolo niečím originálne. Na jednotlivých zastaveniach sa môžete buď zahrať na malých ihriskách, naučiť sa niečo z histórie, prípadne sa najesť, kúpiť suveníry. V čase keď som tam bol ja (koniec októbra 2010) bola už časť zastávok mimo prevádzky. Miestnou „špecialitou“ ako tip na praktický suvenír je svištia masť (Mulmertier mast), dá sa kúpiť úplne všade, kam len na tejto trase vkročíte. A na čom si určite pochutíte, je ich Gulaschsuppe, tak tú majú tiež úplne všade. Ja som si však vybral zopár zastávok, ktoré ma „dostali“ na tejto trase najviac

Edelweiss Spitze – výhľad nad oblakmi, priamo z auta

Keď som si predstavil, že mám moje statočné , skromné, ale spoľahlivé vozidlo dostať do nadmorskej výšky 2 571 m.n.m. Priznám sa, že na začiatku som bol trochu nesvoj, aj keď nie som nejaký vodič – začiatočník, pri pohľade na úzku cestu vedúcu zo spodného parkoviska smerom nahor pri stúpaní 14%, som jednoducho začal premýšľať, čo sa stane ak….stop, už ďalej nepremýšľajte, len sa pozrite poriadne dopredu a keď zhora nič nejde, dajte nohu na plyn a ide sa! Kľukatá, ale kvalitná cesta ma bezpečne dostala hore. Na samom vrchu parkujem na malom parkovisku, hore nad ním sa týči vyhliadková veža, nádherný výhľad všade naokolo, pripravte si fotoaparát a pri troche šťastia, keď nebude práve zamračené, urobíte famózne zábery skalnatých štítov pokrytých snehom ľadom.

Hochtor – vysoké vráta

Cestný tunel v nadmorskej výške 2 504 m.n.m nie je síce dlhý, ale je to zároveň najvyššie miesto na celej trase, na oboch stranách cesty pred vjazdom do tunela sú parkoviská, tiež som ho využil na krátky relax a fotenie v okolí, z parkoviska sa dá dostať chodníkom aj na vyhliadku. Miestny ľudia hovoria, že keď prejdete tunelom na druhú stranu, často krát je počasie na tej „druhej“ strane hôr iné, ale prečo tomu tak je, na to som neprišiel. V blízkosti je sympatická štýlová, pravá alpská reštaurácia, jej názov si už nepamätám, ale na letáčiku ju nájdete bez problémov, má šťastné poradové číslo 7.

Kto chce vidieť Grossglockner?

Na obrázku ho videl určite už skoro každý z Vás, ale vidieť tento najvyšší kopec Rakúska osobne, to je trochu iný pocit. Ja som to teda iný mal. Videl som ho plnej kráse, lebo počasie nám prialo, to v týchto končinách tiež nebýva úplne zvykom. Z našej vysokohorskej trasy sa cesta asi po 10 km od tunela Hochtor rozdeľuje na dva smery, jedna odbočka ide k vyhliadke na Grossglockner a druhá pokračuje ďalej smerom na Heiligenblut. Zaujímavá pre nás je hlavne odbočka ku spomínanému Grossglockneru, dostal som sa tam asi za 15 min jazdy, tesne pred vjazdom na parkoviskom sa „šplháme autom“ cez polootvorený tunel, teda vlastne cesta so strechou, parkovisko je skutočne veľké, zvládne cca 400 vozidiel a zopár autobusov, Keď som sa už nabažil foteniaokolia a ľadovca, ktorý sa ťahá údolím, vybral som sa na Kaiser – Franz – Josefs Hohe (čiže v preklade niečo ako „jaskyňa cisára Franza Jozefa“), dá sa to zvládnuť pešo z hlavného parkoviska. Tí ktorí sa radi vozia pozemnou kabínkou, tak je tu práve pre nich. Pri troche šťastia možno uvidíte aj kamzíky v okolitých skalách.

Každá paráda niečo stojí…

To, že cestovanie po takejto vyslovene vyhliadkovej ceste nie je zadarmo, je asi každému jasné, ale určite to stojí za to, vstup na platenú časť cesty je hneď za dedinkou Fusch, vyzerá to na prvý pohľad, ako by ste vstupovali cez hranice, ale samozrejme žiadny colník Vás tam nečaká, len usmievavý pánko (vtedy som na takého natrafil), ktorému dáte poctivých 32 EUR (kto je frajer a chce si jazdu užiť na motorke, má to len za 22 EUR), na jednotlivých parkoviskách potom zastavujete bez platenia.

A ešte jedna rada na záver. Ak chcete mať krásne fotky, zvoľte túto trasu, keď sa tvári počasie stabilne, v opačnom prípade uvidíte veľa oblakov a málo krásnych štítov. Ja som na jednodňovej trase (tam aj späť) vyskúšal oboje.