Steward Island

Po dlhom váhaní sme si predsa len dopriali aj tento klenot. Tretí najväčší ostrov NZ je snad jediným miestom, kde sa dá vidiet kiwi vo voľnej prírode (a ešte za svetla).

Ostrov tiez oplýva množstvom vtákov a neuveritelne premenlivým počasím. Parkujeme auto v Bluffe, vietor je tu tak silný, že si s nami pohráva ako s bábikami. Hodinová cesta trajektom do hlavného mesta, Obanu, je pre nás oboch skutocné utrpenie. Neviem či mám zvracať, plakať, alebo sa smiať, vlny sú obrovské a katamaran na nich skáče ako splašený kon. S Terkou je to podobné, už je celá zelená a podobne ako ja, začína chápať “simulantov” s morskou chorobou.

Oban

Pri večernej prechádzke zablúdime na miestne divadelné predstavenie “Finderella”, čož je obdoba našej Popolušky, len zápletka sa odohráva v rybárskej rodine. Predstavenie je fakt skvelá a kedže Oban ma asi 400 obyvateľov, další deň väčšinu hercov (a že ich tam na doskách bolo) stretávame v ich reálnych životoch.

Rakioura track

Na pozorovanie vtákov je ideálny ostrov Ulva, nakoniec sa ale rozhodujeme pre 3 dňový okruh zo série Great Walks zvaný Rakioura Track. Spíme v chatách DOC (Depratment of Conservation), príroda štandardne pekná, ale kiwíka sme nevideli, len počuli jeho kvílenie neďaleko chaty. Zato sa k nám na vzdialenosť pár metrov priblížila aspoň srnka, keď sme chvíľu v lese nehybne sedeli.

3. deň sa vraciame do Obanu, už sa tešime na trajekt do Blufu. Ak myslíte že ste drsní a my padavky, tak vedzte že trajekt medzi Obanom a Bluffom je preslávený práve vďaka vysokým vlnám. Nikdy predtým ani potom mi na lodi zle nebolo. Po vychádzke na Ackers Point, kde sledujeme “Mollymawks” – morského vtáka z rodiny albatrosov – opäť bledneme v katamarane …