Veľká Fatra: Smrekovica – Borišov

Môj dlho očakávaný plán prejsť Veľkou Fatrou sa mi aspoň čiastočne splnil v jednu októbrovú sobotu, presne 5.októbra. Čiastočne z toho dôvodu, že sa mi nepodarilo prejsť celým pohorím naprieč, ale iba do polovice.

Dôvod nebol ani tak mojej kondícii, ako skôr v tom, že všetky chaty boli v tom čase beznádejne plné, čo ma prinútilo urobiť len jednodenný trek, keďže na nocovanie pod širákom som akosi nezvyknutý.

Smrekovica

Štartovací bod som zvolil horský hotel Smrekovica, ležiaci len niekoľko kilometrov od Ružomberku, smerom na Donovaly. Autom sa dá vyjsť až hore k hotelovému parkovisku, do výške cca 1 350 m.n.m, je to veľká pomoc v tom, že to nemusíte prekonávať pešo (ale kto by predsa chcel, tak nech sa pustí po modrej značke z dedinky Podsuchá, bude mu to trvať tak najmenej 3 hodniny). Vyberám sa po zelenej značke, miernym stúpaním po trávnatom svahu, prichádzam k prvému zaujímavému bodu, je to vyhliadku s posedením. Okolité lúky aktívne spásajú ovce. Po chvíli fotenia pokračujem ďalej až po čase vchádzam do oblasti zvanej Skalná Alpa.  Pozoruhodné je hlavne rastlinstvo, teda stromy a celkový ráz krajiny. Tento úsek prechádzam za cca ½ hodinku. Som v severnom Rakytovskom sedle. Určite odporúčam vyjsť si hore na Rakytov (ako som to urobil aj ja). Pôsobivý výhľad na široké okolie. Ja som zažil hore parádny vietok, takže aj s tým treba počítať, nemáte sa veľmi kde schovať, vrch je trávnatý, občas nejaké kosodrevina. Tí menej zdatný môžu použiť žltú obchádzku  vedúcu popod vrch. Je prakticky po rovine. Spoločne sa stretajú v južnom Rakytovskom sedle. Tu je ideálne miesto na oddych.

Minčol, Grúň a Ploská

Ďalej pokračujeme po zelenej značke na vrch Minčol (Kračkov), postupujeme potom až k miestu zvanému Grúň. Tu sa zbieha aj červená značka idúca z Liptovských Revúc. V blízkosti je prameň pitnej vody. Hneď nad nami je osobitá prírodná oblasť zvaná Čierny kameň.  Terén je mierne rozmočený od neupravených potôčikov križujúcich chodník, ale dá sa to zvládnuť bez problémov. O chvíľu sa ocitám v sedle Ploská, tu je možnosť posedieť si pod krytím prístreškom. Ďalší úsek je už len po trávnatom povrchu, otvorené priestranstvo s miernym stúpaním až na vrchol Ploská (1 532 m.n.m). Na samom vrchole sa nachádza aj hrob padlého vojaka z II. svetovej vojny. Z tohto iersta sa môžeme krásne kochať širokým okolím. Bez problémov je vidno Krížnu, smerom na sever celú Malú Fatru a dokonca na východe aj Vysoké a Nízke Tatry. Mal som šťastie na dobrú viditeľnosť.

Borišov

Schádzam strmo nadol k Borišovskej chate, kde sa teším na teplú polievku, predsa len som trochu viac prefúknutý studeným vetrom než som čakal. Ku chate to trvá asi 30 minút. Ak ešte niekomu ostali sily, odporúčam aj výstup na vrch Borišov (1 509 m.n.m), ktorý je hneď nad chatou. Hore to trvá asi 45 minút. Ja so som si však šetril  energiu na cestu späť, tak som namiesto toho trochu relaxoval. Musím povedať, že vnútro chaty má svoje čaro, čo sa týka výzdoby určite. Chata je celoročne v prevádzke, kedže je skoro jediná v okolí, je tam vždy plno. Dá sa prenocovať, najesť. V lete aj stanovať v okolí chaty. Potom ma čakala už iba cesta napäť, šiel som prakticky rovnako, len som si trochu zjednodušil návrat, čo sa týka obtiažnosti (a nebol som jediný ). Pri ceste z chaty som nestúpal opäť na Ploskú, ale po červenej, ale obchvatom som podišiel vrchol po zelenej značke. Ďalšiu takúto úsporu síl som využil obchvatom okolo kopca Rakytov, (nešiel som až na vrchol a potom dole, ale vybral som sa z južného  do severného sedla po žltej).

Celkovo ide o náročný jednodňový trek s dĺžkou 30km, prevýšenia na trase nie sú veľké, ale aj tak časová dotácia je minim. 9-10 hodín ( vrátane prestávok na oddych, fotenie, občerstvenie). Značkovanie a celková orientácia je veľmi dobrá. Na trase je však len málo miest, kde sa dá prečkať prípadná nepohoda počasia, takže treba zvoliť deň so stabilnejším počasím.